Vitajte v krajine Chorvátsko

Oficiálny názov: Chorvátska republika
Hlavné mesto: Záhreb (Zagreb) – 779 000 obyvateľov
Počet obyvateľov: 4 437 460
Oficiálna mena: chorvátska kuna (1 kuna = 100 líp)
Rozloha: 56 594 km2
Rozloha priľahlého mora: 31 067 km2
Národnostné zloženie: väčšinu obyvateľov tvoria Chorváti, menšiny: Srbi, Slovinci, Maďari, Bosniaci, Taliani, Česi
Náboženstvo: väčšina obyvateľova sa hlási k rímskokatolíckemu, menší počet k pravoslávnemu a islamskému vierovyznaniu
Úradný jazyk: chorvátština, písmo latinka
Počet ostrovov: 1 185, z toho 47 obývaných, najväčšie ostrovy sú Cres a Krk
Dĺžka morského pobrežia: 5 835 km, z čoho je 4 058 dĺžka pobrežia ostrovov
Najvyšší vrch: Dinara (1 831 m/m)
Najdlhšia rieka: Sáva (610 km)

Na vstup do krajiny Vám postačí občiansky preukaz. 

Chorvátsko sa stáva jedným z najnavštevovanejších dovolenkových cieľov turistov z celého sveta. Členité pobrežie, romantické zálivy, množstvo väčších i menších ostrovov, početné národné parky – to všetko vytvára predpoklad na strávenie nádhernej dovolenky. Veľkou prednosťou chorvátskych prímorských letovísk sú nádherné skalnaté, kamienkové, ale aj piesočnaté pláže, ktorých krása je znásobená panorámou pohorí. Územie tejto nádhernej krajiny sa rozprestiera na Balkánskom polostrove a je rozdelené na päť základných častí – Istria, Kvarner, Severná, Stredná a Južná Dalmácia.

ISTRIA
Zelené borovice, modré more a biele skaly sú charakteristickými znakmi Istrie, ktorá je najrozsiahlejším polostrovom Jadranu a tiež najväčšou rekreačnou oblasťou Chorvátska. Je to kraj, kde harmonicky splývajú antický amfiteáter, stredoveké baziliky a kamenné mestečká s modernými turistickými komplexmi s všetkým kultúrnym a športovým vybavením, bohatou ponukou obchodov a životom, ktorý uspokojí i náročných hostí. Najviac letovísk, hotelov a kempov nájdeme na západnom pobreží, ktoré je prevažne nízke, bohato členité s mnohými zátokami obklopenými prehriatymi skaliskami. Krásna príroda, čisté more, dobre vybavené turistické centrá a pohostinné obyvateľstvo sú hlavným, avšak nie jediným dôvodom, prečo tisíce turistov zo všetkých častí Európy prichádzajú každoročne na istrijskú riviéru.

Odporúčame navštíviť: Savudrija, Umag, Poreč, Vrsar, Rovinj, Pula, Medulin, Rabac 

KVARNER
Kvarnerský záliv sa rozprestiera od Opatijskej riviéry po ostrov Pag na juhu a oblieva ostrovy Krk, Cres, Lošinj a Rab. Zo západnej strany je pred nepriaznivými klimatickými podmienkami chránený pohorím Učka, čo zaručuje tunajšie veľmi krásne počasie. Kvarnerská riviéra má veľmi dlhú turistickú tradíciu, väčšina miest sú staré chýrne kúpeľné strediská siahajúce svojou tradíciou do druhej polovice 19. storočia, ktoré sú využívané k liečbe kožných chorôb a chorôb dýchacích ciest. Táto oblasť je veľmi bohatá na stredomorskú i subtropickú vegetáciu.

Odporúčame navštíviť: Opatija, Ostrov Krk (Omišalj, Njivice, Malinska, Krk, Baška, Šilo, Čižiči), Crikvenica, Selce, Novi Vinodolski, ostrov Rab, ostrov Lošinj, ostrov Pag (Jakišnica, Novalja)

SEVERNÁ DALMÁCIA
Väčšina rekreačných miest Severnej Dalmácie sú dodnes skôr menšie letoviská, ktoré si svoje miesto vydobyli svojimi dobrými podmienkami predovšetkým pre vodné športy, svojím pokojom a svojou atmosférou starých rybárskych osád. Ich spoločným menovateľom sú pekné pláže plné okruhliakov s čistým morom, krásne borové lesy, priateľské prostredie v starých, jednoduchších rybárskych dedinkách, pokoj a krásna príroda. Medzi veľmi často navštevované jedinečné prírodné fenomény patria dva národné parky Kornati a Krka, ktorými sa táto oblasť môže pochváliť. Severná Dalmácia je bohatá i na kultúrne historické pamiatky vystavené predovšetkým v románskom štýle.

Odporúčame navštíviť: Ostrov Pag (Pag), Starigrad – Paklenica, Zadar, Sv. Filip i Jakov, Biograd na moru, Vodice, Tisno, Šibenik, Primošten

STREDNÁ DALMÁCIA
Považovaná za najkrajšiu oblasť východného Jadranu so svojou rozmanitou prírodou a členitým pobrežím s kúzelnými zátokami, žiariacimi svojimi balastnými drobnými okruhliakmi a pieskom. Malebnú atmosféru dokresľujú siluety menších i väčších ostrovov s mnohými polostrovmi a zálivmi, horská hradba vyrastajúca priamo z pobrežia, tesne nad rušnými letoviskami, a tiež prebohatá prímorská vegetácia, vrátane zelene rozsiahlych borových lesov.

Odporúčame navštíviť: Trogir, Split, Omiš, ostrov Brač, Brela, Baška Voda, Promajna, Makarska, Tučepi, Podgora, Drvenik, ostrov Hvar (StariGrad, Hvar, Jelsa)

JUŽNÁ DALMÁCIA
Južná Dalmácia je oblasť, ktorú možno charakterizovať ako kraj veľkých protikladov, ako oblasť, rozpadajúcu sa na niekoľko úplne odlišných rôznorodých častí, ktoré vzájomne nemajú mnoho spoločného. Veľké turistické centrá sa tu striedajú s pokojnými kútmi, členité pobrežie ponúka miesta, kde možno nájsť rušný život a zábavu rovnako ako pomerný pokoj pre oddych. I keď je pobrežie prevažne skalnaté, v každej oblasti sú okruhliakové i piesčité pláže. Vďaka morským prúdom a smeru ich pohybu, nenájdete na celom jadranskom pobreží čistejšie a priezračnejšie more.

Odporúčame navštíviť: Trpanj, Orebić, ostrov Korčula (Vela Luka, Brna, Lumbarda), ostrov Mljet, Elafitské ostrovy - Lopud, Koločep, Šipan, Dubrovnik, Kupari, Plat, Cavtat

V Európe sa už 15 rokov realizuje projekt ochrany mora a pobrežia pod názvom Modrá vlajka. Nositeľom programu je organizácia FEE pri Rade Európy a spolupracuje s vyše dvadsiatimi štátmi Európy v ktorých je turistika jedným so strategických cieľov. Modrá vlajka je najvyššie ocenenie, ktoré môže dostať pláž alebo marína (jachtový prístav).Ocenenie modrou vlajkou sa udeľuje na základe žiadosti a dôslednejkontrole určených kritérií. Platnosť má jeden rok. Ocenenieudeľuje nezávislá odborná komisia. Tá môže ocenenie stiahnuť kedykoľvek počas roka, ak zistí porušenie kritérií ochrany.

CESTOVNÉ DOKLADY
Občania Slovenskej republiky vrátane detí môžu na územie Chorvátska vstupovať ako turisti na platný cestovný pas SR alebo na občiansky preukaz. Dôležité upozornenie: od 1.1.2005 deti od 5 rokov musia cestovať na svoj vlastný cestovný pas SR, i keď je dieťa zapísané v pase rodiča. Deti do 5 rokov nemusia cestovať na svoj vlastný cestovný pas, ak sú zapísané v pase rodiča. Deti a mladiství do 18 rokov, ktoré cestujú bez doprovodu rodičov musia mať notársky overenú plnú moc, v ktorej musí byť vyznačené kto, kde v akom čase a s kým cestuje. Cestovné doklady, iné doklady a cennosti si podľa možností uložte na bezpečné miesto (trezory v ubytovacích zariadeniach).

CESTA AUTOMOBILOM

Cestovné spojenie na území Chorvátska sa neustále zlepšuje.Počas letných mesiacov je dopravana hraničných priechodoch hustejšia, čo môže spôsobiť kratšie dopravné zápchy.Na vstup a prechod Chorvátska potrebujete zelenú kartu a platný vodičský preukaz. Cestné poplatky sa platia na diaľniciach, čiastočnýchdiaľniciach a na mostoch.Benzín v Chorvátsku je lacnejší ako v ostatných krajinách západnej a strednej Európy. Niektoré čerpacie stanice vo väčších mestách a na hlavných cestách sú otvorené 24 hodín denne a ostatné sú v prevádzke od 6 do 20 hod.Bezolovnatý benzín je možné načerpať na všetkých čerpacích staniciach a je označený zelenou značkou. V júli a auguste, chorvátske rádio stanice pravidelne informujú o stave na cestách, a to v chorvátskom, nemeckom a anglickom jazyku.

V NÚDZI SA MÔŽETE OBRÁTIŤ NA

Veľvyslanectvo SR v Chorvátsku

Veleposlanstvo Slovačke Republike
Prilaz Gjure Deželica br. 10
10000 Zagreb (Záhreb)
mob. – pohotovostná služba: +385 98 278 182
fax: 00385 1 48 770 78
e-mail : slovak.emb@zg.t-com.hr

• Pomoc turistom na cestách : HAK - Chorvátsky automobilový klub“ - 987
• Polícia : 92
• Hasiči : 93
• Prvá pomoc: 113
• Všeobecné informácie : 981

Telefonovanie
Zo Slovenska do Chorvátska je nutné použiť predvoľbu: 00 385 + kód mesta bez 0 + volaná stanica  
Z Chorvátska na Slovensko je nutné použiť predvoľbu: 00 421 + kód mesta bez 0 + volaná stanica 
Telefónna karta = cca 3 EUR / 20 HRK

Poštovné
- známka na list do krajín EÚ - cca 7 KN  
- známka na pohľadnicu do krajín EÚ - cca 3,50 KN

Pri balení nezabudnite hlavne na
- lieky, ktoré pravidelne užívate, cestovný doklad, poistnú kartičku, slnečné okuliare, plavky, opaľovací krém s vyšším faktorom, pokrývku hlavy, ľahké a letné oblečenie a samozrejme veselú „dovolenkovú“ náladu …

Orientačné ceny v reštauráciách

• 1 l minerálky 10 - 20 KN
• Predjedlo 20 - 30  KN
• Hlavné jedlo 40 - 50 KN
• Hotové jedlo 20 - 30  KN
• Prílohy (ryža, zemiaky, hranolky) 10 - 15 KN
• Polievka 10 - 20  KN
• Špagety 20 - 40 KN
• Ryba 30 -150  KN
• Pizza 25 - 40 KN
• Šaláty 10 - 15 KN
• Dezert 10 - 12  KN
• Zmrzlina 4 - 6 KN
• 2 dcl nealko 10 -12 KN
• Káva 4 - 8 KN
• Čaj 5 - 8 KN
• 0,5 l piva 10 - 16  KN
• 1 l vína 40 - 60 KN

Orientačné ceny základných potravín

• 1 l mlieko 5 - 9 KN
• 0,5 l pivo 4 - 5KN
• 1,5 l malinovka 7 -12 KN
• 1,5 l minerálnej vody 5 - 6 KN
• 1 kg chlieb 4 - 8 KN
• 1 kg zemiaky 4 - 6 KN
• 1 kg br. mäso 30 - 60 KN
• 250 g káva 10 - 20 KN
• 1 kg syr 40 - 90 KN
• 1 kg ovocie 8 - 20 KN
• 1 kg ryba 10 -100 KN
• 250 g maslo 9 KN
• 1 kg ryža 10 KN
• 1 kg zelenina 10-15 KN
• 1 kg hydina 28 KN

Čo kúpiť ako suvenír?

Olivový olej – je známy kvôli svojej hodnote ako v gastronómii, tak aj v alternatívnej medicíne. Vyrába sa na Istrii, na Kvarneri a v Dalmácii.

Levanduľa – „ Lavandula Croatica“ – sú to sušené hvarské kvety, ktoré nádherne rozvoňajú Váš priestor. Odporúča sa aj vďaka jeho priaznivým účinkom proti stresu, bolestiach hlavy i pre posilnenie imunitného systému.

Maraskino likér – je to likér zo zadarskej oblasti, získava sa z esencie zrelých plodov dalmatínskej višne maraske a z lístia jej mladých konárov. Tento likér pili aj na prvej a poslednej plavbe legendárneho Titanica, písal o ňom aj Honoré de Balzac (v románe „Un début dans la vie“ z roku 1842) a pochutili si na ňom aj svetovo známi ľudia ako Casanova, Napoleon, či Hitchock.

Každá oblasť má svoje vlastné charakteristické suveníry, ktoré sa dajú kúpiť aj v stánkoch pri pláži. Vhodným miestom pre nákupy sú aj trhy - nielen pre priaznivé ceny, ale taktiež pre samotný zážitok. Nájdete tu širokú ponuku čerstvého ovocia, zeleniny, rýb. Kúpiť tu môžete taktiež typicky ručne tkané či paličkované obrusy, tradičné vyšívané dečky, krajky, keramiku, ručne maľované obrazy, drevené výrobky, kožené kabelky, opasky, peňaženky, strieborné šperky a pod. Obľúbené sú taktiež morské umývacie huby, rôzne druhy korenia, vín a likérov.

PERLIČKY alebo VEDELI STE ŽE?

• Kravata je "dedičstvom" ozdoby, ktorú, ako píše francúzska Encyklopédia, prvýkrát nosili chorvátski vojaci počas tridsaťročnej vojny v 17.storočí. Slovo kravata je odvodené od pojmu Croata.

• Prvú mechanickú ceruzka, resp. plniace pero ako prvý na svete zhotovil v roku 1906 Eduard Slavoljub Penkala, chorvátsky inžinier, narodený na Slovensku a držiteľ sedemdesiatich technických patentov.

• Martin Kukučín, vlastným menom Dr. Matej Bencúr - slovenský spisovateľ, ktorý vyštudoval učiteľstvo i medicínu začal kariéru v Selciach na chorvátskom ostrove Brač, kde vzniklo aj dielo Dom v stráni (román z prostredia Brača)

• V malej dedine Smiljan v Lize na západe Chorvátska žil srbský rodák, technik a vynálezca nezmerateľného významu – Nikola Tesla. Behom svojho života si nechal patentovať celkom 272 vynálezov (okrem známeho rádia napríklad asynchrónny motor či transformátor).

• Psia rasa Dalmatínec dostala meno podľa Dalmácie a ilýrskej rasy Dalmata.

• V Dubrovníku a Splite trávila svoje medové týždne aj slávna spisovateľka Agatha Christie, majsterka detektívnych zápletiek.

• Národný park Plitvické jazerá je najznámejší a najnavštevovanejší národný park v celom Chorvátsku, kde sa natáčal známy dobrodružný seriál Winnetou a je súčasťou zoznamu prírodného a kultúrneho dedičstva sveta UNESCO.

• Chorvátsko je vlasťou Marca Pola. Najznámejší svetový cestovateľ z 13 stor. sa narodil v Dalmácii, na ostrove Korčula.

• Vynálezca daktyloskopie, metódy na zisťovanie totožnosti podľa odtlačkov prstov, bol obyvateľ Hvaru Ivan Vučetič (1858 – 1925).

• Biely dom vo Washingtone postavili z mramoru z ostrova Brač.

• Karneval v Rijeke patrí medzi 3 najatraktívnejšie karnevaly v Európe.

• Na Istrii sa nachádza najmenšie mesto na svete Hum.

• Kristijan Curavić je najlepší chorvátsky potápač, držiteľ svetového rekordu a prvý a jediný človek ktorý sa potápal pod Severným pólom.